V júli som som počas 6 dňí prešiel celé Poľsko na bicykli, až k Baltu. Bike trip mal dĺžku 790km. Približne 50% z toho tvorili spevnené cesty a zvyšných 50% bol čistý gravel, polia, lesné cesty a blato.
Mal som šťastie na dobré podmienky, zažil som pár búrok, sem tam mi fúkal protivietor, no najlepšie na tom celom bolo, úplné vyčistenie si hlavy. Iba jedlo, spánok, točenie pedálmi, voda, sem tam brodenie sa v potoku, alebo bahne.
Poľsko má skvelú cestnú infraštruktúru a aj vodiči dávajú celkom pozor, áno kamióny ťa občas videsia k smrti, ale k.rwa stálo to za to.
Ísť skoro 400 km lesom a polnými cestami, bolo skvelé. Jeden Poliak ma zavolal do firemnej kantíny na jedlo, nešiel som lebo, keď sa nohy rozbehnú, nechce sa mi zastavovať.
V jeden moment letím lesným trailom a o 5 minút neskôr prechádzam, okolo jazier a následne končím pod majestátnym kostolom.
Na záver sa 3 hodiny okúpem v mori a odchádzam. Cieľ pre mňa nebolo more, cieľom bol život na ceste.
Každý kilometer cesty, prinášal nové výzvy, no ja som sa stále musel sústrediť, iba na svoj cieľ.
Ak ste nesedeli 10 hodín na bicykli, neviete čo je to život. Občas to bolo slušné peklo.
nevzdať sa a nepoddať sa obavám a strachom. Často som viedol vnútorný dialóg.
Každá bolesť raz prejde, no pocit dosiahnutia veľkého cieľa pretrvá. Bolesť je odomena za výkon.